1500 km severným Portugalskom za 4 dni

Fotocestopis o tom ako sa dá prejsť severné Portugalsko, keď je k dispozícií len málo času. Členovia výpravy Diana, Milan, auto Clio a ja.  Štart : Evora, 1.5.2003.

Deň prvý

Ráno vstávame, ako je už v Alentejo dobrým zvykom skôr, tak aby sme všetko pekne postíhali..... t.j. o 11:30 sme už na nohách. Štartujeme auto a poďho do Lisabonu pre Milana. Cesta je pomerne dobrá, svieti slniečko a je nám veselo. Hneď za Lisabonom nasadzujem rýchlosť 100 hodín na kilometer pretože na výpadovke na Santarem je ako vždy zápcha. Pri prvej príležitosti odbáčam na Rio Maior  a potom rýchlo do Leirie. Nie moc rýchlo lebo Milan stratil voľno a zostalo mu nevoľno. Prichádzame do Leirie. Milan fotí super auto obalené vrchnákmi z rybích konzerv. V Leirii sa práve koná výstava mučenia. Neváhame kupujeme študentské lístky a vzápätí sa kocháme lámaním na kolese, železnou pannou, majstrom katom a inými srandami. Vylezieme pre istotu na hrad, aby nám nič neuniklo, ale nič moc. Opúšťame Leiriu, uvažujeme nad smerom do Coimbry, ale sprievodca hovorí : " ...22 km západne od Leirie je malé letovisko Sao Pedro de Muel s úchvatnou plážou.." neváhame a ideme .. je to naozaj veľmi pekné miesto, s majákom a s vyhliadkou na maják a aj psom spiacim v tráve. Pozeráme ceny v kempingu, ale toto nie je lacný kraj tak sa rozhodneme ísť nocovať do Coimbry. Je to dosť kilometrov ale o to lepší zážitok je vidieť Coimbru z kopca na juhu v noci. Nestíhame fotiť lebo do mesta prichádza veľa áut, pretože je Semana Academica. Mesto je plné študentov všade sa pije, spieva, raduje tak narýchlo zaparkujeme, neďaleko centra v podzemnej garáži, kde strážnik v uniforme špeciálnych jednotiek hrá na počítači SpaceBall a ideme do mesta zistiť kde je kemping. Pristavíme okoloidúceho policajta, odhadujúc podľa dychu, že zásadne nepije mimo služby a pýtame sa kde je kemping. Oznamuje nám "príjemnú novinu", že kemping už asi dva roky nefunguje, ale nabudúci rok už by určite mal. Nevadí, nevzdávame to najbližší kemping je síce 50 km ďaleko vo Figueira da Foz, ale aspoň neprší. Vychádzajúc z podzemnej garáže zamávame hrajúcemu strážnikovi a vyjdeme do ulíc, kde nás vítajú kvapky dažďa. Všetkým vysvetľujem, že to je len malá prehánka a raz dva je preč. 10 km od Coimbry smerom na západ kvôli prietrži mračien napredujem rýchlosťou cca 30km za hodinu. Nahlas uvažujem že je možné že aj vo Figueira da Foz je kemping nefunkčný. Na Milanovi sa prejavujú prvé známky zúfalstva. Našťastie búrka pred Figueira končí a kemping je hneď v meste pekný, funkčný, nie moc drahý. Milan sa ešte učí otvárať svoj nový spacák a ideme spať.

Deň druhý

7:00 Milan vstáva, veľavravne kýcha, kašle rozopína a zapína stan v snahe zobudiť nás. 7:40 Milan to vzdáva a ide sa prejsť. Fotí stan zvonku. 10:30 pomaly rozliepame oči a vstávame. Kemping aj ráno vyzerá celkom dobre akurát na teplú vodu treba kúpiť žetón, čo trochu zvyšuje cenu za nocľah ale aj tak to nie je až také zlé. Narýchlo sa najeme, sadáme do auta a poďho do Figueira da Foz. Je tam nádherná pláž, na ktorej sa fotíme a fotíme pre istotu aj voľne pohodenú loďku. Potom pokračujeme na sever smerom na Cabo de Mondega, kde sa začína lesný park Alberto Rei. Prechádzame lesným parkom naším nsledujúcim cieľom je Aveiro. Aveiro, inak nazývané aj portugalské Benátky je veľmi pekné mesto, plné lodiek, na ktorých vidno, že miestni majú zmysel pre humor. V Aveire v pomerne veľkom nákupnom centre (na také malé mesto) si dávame obed a vyrážame znova na sever. Znova popri pobreží veľmi pekným krajom okolo dedinky Torreiro. Krátko pred západom slnka prichádzame do Porta. Hneď po príchode prenikneme až do centra a rýchlo v poslednom svetle fotíme katedrálu.Sprievodca hovorí, že veľmi pekné sú brehy rieky tak po krátkom blúdení po strmých uličkách centra, šťastnou náhodou nachádzame výpadovku na jeden z mostov a sme na druhom brehu. Fotíme výhľad na Porto, most a západ slnka s loďkami, na ktorých sa kedysi prevážalo portské víno. Niekde v Porte je aj kemping ale nejak ho nie sme schopní kvôli "dokonalému" značeniu nájs,ť tak sa vydávame ešte ďalej na sever do mesta Braga. Je to dosť ďaleko a tak sa rozhodneme ísť diaľnicou, čo ako pochopíme v ďalších dňoch je celkom šťastný nápad. Do Bragy prichádzame až za tmy o to viac dúfame, že nebude problém nájsť kemping. Kemping by mal byť podľa mapy mesta niekde na južnej strane, ale južnú stranu sa nám nedarí nájsť. Hľadáme Avenida Liberdade, ale posledné značenie končí pri vchode do podzemného parkoviska. Nechce sa mi motať po parkovisku ale keď už 8-my krát prechádzame okolo tej istej tabule a na Milanovi sa začínajú prejavovať príznaky amoku vchádzam do podzemia. Kupodivu aj keď značenie jasne hovorí o parkovisku je to tunel, ktorý po asi piatich minútach jazdy končí a dáva turistovi pocit, že sa ocitol v Lisabone. Presne ako keby som šiel po Avenida Liberdade v Lisabone, schádzam až na samý koniec,  kde je na kruhovom objazde jasne vyznačený kemping. Otvorený, mimoriadne lacný aj keď nie moc veľký je ideálny na jednu noc. Rozkladáme stan, večer sa ešte trochu prevezieme po meste, Milanovi sa darí odfotiť nočnú fotku známej záhrady a ideme spať.

Deň tretí

7:00 Milan si večer vypýtal kľúče od auta a svoj repertoár vtipne obohatil o viacnásobné trieskanie dverami na aute. 7:55 vzdáva to a ide sa osprchovať. 11:00 ho nasledujeme. Kemping kupodivu s ohľadom na nízke ceny nás prekvapuje dokonalou čistotou a hygienou. Najeme sa a vyrážame znova na sever. V Brage ešte kupujem benzín a konverzujem s pumpárom. Pripadá mi neuveriteľné s akou ľahkosťou dokáže vysloviť cca 500 slov za minútu ale neskôr po viacerých rozhovoroch na severe si na to už zvykám. Putujeme stále na sever, za cieľ si stanovujeme dosiahnuť Baragem de Vilarinhos das Furnas takmer na hraniciach so Španielskom. Po niekoľkých kilometroch pred mestečkom Vieira opúšťame hlavnú cestu a schádzame na vedľajšiu smerujúcu na sever. Blízkosť hôr je už cítiť aj za volantom. Serpentíny prudké až 18 stupňové zákruty dajú zabrať. Nielen vodičovi, po piatich minútach Milan hlási nevoľnosť po desiatich Diana, po dvadsiatich minútach aj mne samému už nie je dobre a tak zastavujeme v údolí rieky Cavado v národnom parku Peneda-Geres. Oddychujeme a vyrážame ďalej. Cieľ je už blízko značka síce neukazuje priamo na Barragem de Vilarinho das Furnas ale na kemping napriek tomu bez blúdenia po niekoľkých kilometroch dosahujeme cieľ !! Nejsevernejší bod našej cesty cca 780 km od Evory - Barragem de Vilarinho das Furnas. Oddychujeme vychutnávame horský vzduch a pomaly sa poberáme späť. Chceme ešte raz a za svetla vidieť Porto preto sa nikde nezastavujeme a prechádzame až do Matosinhos pri Porte. Je tam pekná pláž s pevnosťou, skalami, a rybárskymi loďami.  No a hurá do Porta. Milan si fotí most, prechádzame popri rieke a dokonca vidíme aj potopenú loď.  Pre istotu si odfotíme aj nepotopenú aby sme to mohli porovnať. Slnko zapadá a tak na dnes s fotením končíme. Hľadáme typickú reštauráciu a po niekoľkých minútach rozhodovania prezieravo vyberáme asi najdrahšiu v celom Porte. Ale ceny aj keď vysoké sú porovnateľné s cenami v Lisabone a portské jedlo a víno sú naozaj vynikajúce. Večer sa ešte trochu prechádzame a a po západe slnka odhcádzame smerom na juh. Lepšie povedané chceli by sme. Porto je však mesto, ktoré človeka nepustí. Prinajmenšom nie s autom. Na rozdiel od Lisabonu kde nič netušiaci automobilista pri akejkoľvek zlej odbočke skončí na výpadovke alebo na moste smerom von z Lisabonu, v Porte aj bez toho že by zle odbáčal skončí naspäť v centre mesta. Tabule majú asi nasledovné poradie. Lisabon, Lisabon/Porto, Lisabon/Porto, Porto, Porto .. a sme zas kde sme nechceli byť. Keď sa to opakuje asi 6 krát vyrážam len tak naslepo nejakou bočnou neoznačenou cestou a po čase sa mi podarí premotať na výpadovku. Je už dosť neskoro tak zastavujeme v prvom kempe (Espinho) a ideme spať.

Deň štvrtý

 7:00 Milan rutinne opakuje svoju snahu o skoršie vstávanie. Dnes to vzdáva skôr a šetrí si sily na cestu. Kemping aj keď je drahý kvalitatívne nie je na veľmi vysokej úrovni. Pri platení konverzujem s recepčným, ktorého koníčkom ako tvrdí sú pasy .. zaujímavé ale inak je celkom milý. Keďže mi už došla pamaťová karta vo fotoaparáte hlavným fotografom výpravy menujeme Milana. Prvá zastávka je Espinho, kupodivu veľmi pekné mestečko kľudné a priamo pri mori. Po Espinho sa vydávame smerom na juh do pre nás prírodovedcov mimoriadne zaujímavej lokality - prírodnej rezervácie Buçaco. Pred Buçaco je prameň liečivej minerálnej vody jednej z najznámejších v Portugalsku - Luso. Buçaco je vlastne prales aj keď vo vnútri to ako prales nevyzerá. Dá sa tam vidieť lovecký zámok Palace hotel de Buçaco a aj nádherná záhrada. Ďalšou zastávkou sa stáva opäť Coimbra tentokrát viac za svetla. V Coimbre sa cez víkend oslavovalo. Ale botanická záhrada zostala nepoškodená.Fotíme uličky v centre, a ešte raz. Pri odchode samozrejme vyhliadku.. to si nesmieme nechať ujsť. Z Coimbry odchádzame podvečer a smerujeme domov. Cesty sú dobré o 23:00 sme v Lisabone a odtiaľ do Evory. Pri príjazde je čas 00:30 tachometer ukazuje 1485 km. Celkom pekný víkend...