Korok a jeho zber

Čo to vlastne je korok?
      Určite už každý z nás otváral fľašu vína a pozná ten malý čudný valček, ktorý je treba odstrániť, aby sme sa dostali k vytúženému moku. Každý vie, že hmota, z ktorej je ten valček vyrobený sa nazýva korok, ale už málokto vie čo to ten korok v skutočnosti je.
      Korok je produktom stromu, ktorý sa nazýva korkový dub (Quercus suber L.) v portugalčine Sobreiro, Sovereiro alebo Sobro a je to konkrétne kôra tohoto stromu. Najväčšie využitie korku je hlavne na výrobu zátok na víno, druhoradne sa kvôli svojím tepelnoizolačným vlastnostiam používa na obklady, príp. kvôli svojej nehorľavosti ako ohňovzdorná látka (ten papierik, ktorým je potiahnutý filter cigarety sa kedysi vyrábal z korku).

Prečo práve zátky?
       Tiež som si túto otázku neraz nakládol, kým som sa dopátral odpovede. Tajomstvo spočíva vo vlastnostiach korku. Malé póriky, okom neviditeľné (nie tie veľké diery, čo bijú do očí) sú navzájom poprepájane a ešte pri hrúbke niekoľko centimetrov dokážu prepúšťať určité množstvo vzduchu. Teda aj keď korková zátka je vodotesná, dokáže pri správnej dĺžke zabezpečiť vínu výmenu vzduchu. Vzduch vo veľkej miere je pre víno škodlivý, ale práve to minimálne množstvo, ktoré prepustí korok dovoľuje vínu pokračováť vo fermentácií, inými slovami s korkovou zátkou môže víno dozrievať a starnúť. Tu si môžete pozrieť kus kôry s vyrezanými zátkami.

Ako sa korok teda zbiera?
      Korok je kôra stromu, pod ktorou ako pri všetkých stromoch sa nachádza pletivo(hrubé cca 3mm) zvané kambium, ktoré je vlastne srdcom stromu a bez neho by strom nielen nerástol, ale aj zahynul. Toto pletivo smerom dovnútra produkuje drevo smerom navonok vytvára kôru. Ako však odtrhnúť kôru zo stromu tak aby sme nepoškodili kambium? Finta je: správne to načasovať.
      Na jar kambium začne tvoriť smerom navonok nové bunky korku. Zhruba po 3-4 týždňoch vytvorí asi tak 1mm vrstvu mladých buniek, ktoré sú však veľmi jemné skoro ako voda. A to je tá pravá chvíľa. Staré vrstvy korku sú pevné, stačí ich len poriadne uchopiť, myknúť a mladé bunky sa roztrhajú, kambium zostane na strome a nám zostane v rukách korok. Ľahko sa to napíše ale ťažšie vykoná. Robota zberačov korku je vysoko špecializovaná, musia navštevovať rôzne kurzy zručnosti a sú mimoriadne dobre platení.

Postup
      Najskôr sa pozrime ako vlastne vyzerá taký porast korkového duba (foto1, foto2, foto3). Keďže kôra sa nedá strhnúť naraz, treba ju najskôr na strome narezať, resp. naseknúť, aby sa potom dali odtŕhať menšie kúsky. Po naseknutí sa ešte zvykne sekerkou trochu točiť do strán, aby sa bunky blízko rezu uvoľnili. No  a potom trháme,  odlupujeme ak treba ešte trochu nasekneme alebo búchame opačným koncom sekery ako kladivom aby sa korok uvoľníl. Keď je strom starý alebo sme dobre neodhadli čas, teda keď je nových buniek málo treba kôru doslova odrezať od kambia to je dosť háklivá vec a slúži na to opačný koniec sekery ktorým treba jemne udierať medzi kôru a kambium. Samozrejme, frajeri to môžu robíť aj železnou časťou, len musia byť opatrní. Drevený koniec slúži aj na prácu v obtiažnejších partiách (foto2), aby sa korok nedrobil na malé kúsky. Na hornej časti kmeňa to už ide horšie. Niekedy sa zbiera aj v korunách ale na to už treba rebrík. Keď je všetko pozbierané, príde traktor a korok pozváža. Nie je raritou pri zbere kôrky stretnúť aj niektoré naozaj muzeálne predmety ako nádoby na vodu.

No a tu si ešte môžete porovnať ako to vyzerá pred a po (druhá strana).