Korok a jeho zber
Čo to vlastne je korok?
Určite už každý z nás
otváral fľašu vína a pozná ten malý čudný valček,
ktorý je treba odstrániť, aby sme sa dostali k vytúženému moku. Každý vie,
že hmota, z ktorej je ten valček vyrobený sa nazýva korok, ale už málokto
vie čo to ten korok v skutočnosti je.
Korok je produktom
stromu, ktorý sa nazýva korkový dub (Quercus suber L.) v
portugalčine Sobreiro, Sovereiro alebo
Sobro
a je to konkrétne kôra
tohoto stromu. Najväčšie využitie korku je hlavne
na výrobu zátok na víno, druhoradne sa kvôli svojím tepelnoizolačným
vlastnostiam používa na obklady, príp. kvôli svojej nehorľavosti ako
ohňovzdorná látka (ten papierik, ktorým je potiahnutý filter cigarety sa kedysi vyrábal z korku).
Prečo práve zátky?
Tiež som si túto otázku neraz nakládol, kým som sa dopátral odpovede.
Tajomstvo spočíva vo vlastnostiach korku. Malé póriky, okom neviditeľné
(nie tie veľké diery, čo bijú do očí) sú navzájom poprepájane a ešte pri
hrúbke niekoľko centimetrov dokážu prepúšťať určité množstvo vzduchu. Teda
aj keď korková zátka je vodotesná, dokáže pri správnej dĺžke zabezpečiť
vínu výmenu vzduchu. Vzduch vo veľkej miere je pre víno škodlivý, ale
práve to minimálne množstvo, ktoré prepustí korok dovoľuje vínu pokračováť
vo fermentácií, inými slovami s korkovou zátkou môže víno dozrievať a
starnúť. Tu si môžete
pozrieť kus kôry s vyrezanými zátkami.
Ako sa korok teda zbiera?
Korok je kôra stromu, pod ktorou ako pri všetkých stromoch sa nachádza
pletivo(hrubé cca 3mm) zvané kambium, ktoré je vlastne srdcom stromu a bez neho by strom
nielen nerástol, ale aj zahynul. Toto pletivo smerom dovnútra produkuje drevo
smerom navonok vytvára kôru. Ako však odtrhnúť kôru zo stromu tak aby sme
nepoškodili kambium? Finta je: správne to načasovať.
Na jar kambium začne tvoriť smerom navonok nové bunky korku. Zhruba po 3-4
týždňoch vytvorí asi tak 1mm vrstvu mladých buniek, ktoré sú však veľmi
jemné skoro ako voda. A to je tá pravá chvíľa. Staré vrstvy korku sú pevné,
stačí ich len poriadne uchopiť, myknúť a mladé bunky sa roztrhajú, kambium
zostane na strome a nám zostane v rukách korok. Ľahko sa to napíše ale
ťažšie vykoná. Robota zberačov korku je vysoko špecializovaná, musia
navštevovať rôzne kurzy zručnosti a sú mimoriadne dobre platení.
Postup
Najskôr sa pozrime ako vlastne vyzerá taký porast korkového duba (foto1,
foto2, foto3).
Keďže kôra sa nedá strhnúť naraz, treba ju najskôr
na strome narezať, resp.
naseknúť, aby sa potom dali odtŕhať
menšie kúsky. Po naseknutí
sa ešte zvykne sekerkou trochu
točiť do strán, aby sa bunky blízko rezu uvoľnili. No a
potom trháme, odlupujeme ak
treba ešte trochu nasekneme
alebo búchame opačným koncom
sekery ako kladivom aby sa korok uvoľníl. Keď je strom starý alebo sme
dobre neodhadli čas, teda keď je nových buniek málo treba kôru doslova
odrezať od kambia to je dosť háklivá vec a slúži na to opačný koniec
sekery ktorým treba jemne
udierať medzi kôru a kambium. Samozrejme, frajeri to môžu
robíť aj železnou časťou,
len musia byť opatrní. Drevený koniec slúži aj na
prácu v obtiažnejších partiách (foto2), aby
sa korok nedrobil na malé kúsky. Na
hornej časti kmeňa to už
ide horšie. Niekedy sa
zbiera aj v korunách ale na to už treba rebrík.
Keď je všetko pozbierané, príde
traktor a korok pozváža. Nie je raritou pri zbere kôrky stretnúť aj
niektoré naozaj muzeálne predmety ako
nádoby na vodu.
No a tu si ešte môžete porovnať ako to
vyzerá pred a po (druhá strana).
|
|
Korok v Portugalsku
|
Portugalsko je najväčší svetový producent korku. Pokrýva až 70% svetovej produkcie a spracováva viac ako 80% produkcie korku. Zátky na fľaše sa začali používať približne len v 18. storočí, no dnes si dobre víno bez korkovej zátky možno len tažko predstaviť. Čo to vlastne korok je a ako z neho vznikne zátka sa dozviete z tohoto článku. Autorom je Peter Surový, ktorý spolupracuje na vývoji software na simuláciu rastu korkového duba CORKFITS. Ak by ste mali k článku nejaké otázky, môžete sa pýtať v diskusii.
|
|