Manoel de Oliveira
Manoel de Oliveira, živá legenda portugalskej kinematografie, ktorá stála pri jej samom zrode sa zúčastnil aj v roku 2001 na prestížnom filmovom festivale v Cannes. Vo veku neuveriteľných 92 rokov tento portugalský režisér stále tvorí. Dnes je prakticky jediným aktívne tvoriacim režisérom, ktorý tvoril v prvej polovici storočia nemé filmy.
Manoel Cândido Pinto de Oliveira sa narodil v Porte 12 decembra 1908. Ako dvadsaťročný sa zapísal na hereckú školu, ktorú založil Rino Lupo a v jeho filme sa aj prvý krát objavil v úlohe herca (Fátima Milagrosa 1928). Svoj vlastný prvý film, dokument dokončil v roku 1931 pod názvom Douro, Faina Fluvial a zožal s ním kritické ohlasy portugalských kritikov zatiaľ čo ohlasy zo zahraničia boli naopak pozitívne. Prvý celovečerný film Aniki-Bobó, ktorý predstavuje jeho prechod od dokumentu k fikcii dokončil v roku 1942.
Medzi najvýznamnejšie diela Oliveirovej tvorby patrí dokument o Porte "O Pintor e a Cidade" z roku 1956 a tetralógia príbehov frustrovanej lásky začínajúca v roku 1971, filmom O Passado e o Presente a pokračujúca filmami Benilde ou a Virgem Mae(1975), Amor de Perdiçao (1978) a Francisca (1981).
Medzinárodné úspechy slávil Manoel de Oliveira filmom Le Soulier de Satin (1985) na festivale v Benátkach, kde získal Zlatého leva. Takisto dostal na medzinárodnom fóre niekoľko cien za celoživotné dielo Benátky (1991), La Carmo (1992) Tokio (1993), San Francisco a Rím (1994). V roku 1994 sa predstavil v menšej hereckej úlohe v kultovom filme Wima Wendersa o Lisabone na Slovensku známom pod názvom Lisabonský príbeh (Lisbon story, po portgalsky Viagem a Lisboa). |
|
||||
|
webmaster © Portugalský inštitút 2001-2003
|
|||||