Florbela Espanca

Smutná duša smutných, ktorú Fernando Pessoa nazval dvojičkou svojej duše.

Florbela Espanca

Florbela sa stala vzorom mnohých po portugalsky píšucich spisovateliek na ceste za neodhalenými tajomstvami ženskej psychiky a ustavičnom hľadaní odpovedí na otázky lásky, nelásky, citov, pocitov, utrpenia či trápenia. Neustále sa vymykala konvenciám vtedajšej spoločnosti, viedla výstredný život, nápadne sa obliekala, správala aj písala. Nekonečná a nenaplnená túžba po láske, pochopení a uznaní ju nakoniec doviedla až k samovražde. V úprimnej básnickej spovedi sprostredkúva čitateľovi silné vnútorné pocity presiaknuté jemným erotičnom a melanchóliou. Prívlastok najlepšej a najčítanejšej portugalskej autorky si bezpochyby zaslúži.

Bibliografia

Livro de Mágoas 1919 (Kniha trpkosti)
Claustro das Quimeras (Kláštor bludičiek)
Livro de Soror Saudade 1923 (Kniha sestry clivoty)
Reliquiae 1931 (Relikvie)
Charneca em Flor 1931 (Kvitnúce vresovisko)
O Domino Preto 1931 (Čierne domino)
As Máscaras do Destino 1931 (Masky osudu)

Básne

Preklady

V českom preklade vyšli:
Kniha sestry stesku - sonety s nostalgickým pohľadom plným lásky, smrti, nenávisti, bolesti, mučenia, trápenia, tragédie a samoty o čom svedčia i názvy niektorých z nich: "Eu não sou de ninguém" (Ja nie som ničia), "A mais triste" (Najsmutnejšia), "Esquecimento" (Zabudnutie). Florbelina korešpondencia a fragmenty z diela "Diário do Último Ano" (Denník posledného roka).

Masky osudu - poviedky a poetizované prózy so silne ladenými emocionálnymi témami úzkosti, bolesti, márnosti bytia, krásy, lásky i smrti.

Portugalsko na Internete

Florbela Espanca:
Vidas lusofonas
Torre de Menagem