José Saramago
Je dnes najznámejším a najprekladanejším portugalským spisovateľom. Pochádza z dediny Azinhaga, Ribatejo, ale už v útlom detstve sa s rodinou presťahoval do Lisabonu, kde prežil väčšinu svojho života.Ukončil stredoškolské vzdelanie, kvôli finančným problémom však nemôže v štúdiu pokračovať a začína pracovať ako strojný zámočník. Neskôr prešiel rôznymi profesiami ako maliar, vydavateľ, prekladateľ, novinár. Dvanásť rokov pracoval vo vydavateľstve, kde vykonával funkciu literárneho riaditeľa a produkčného. Taktiež pracoval ako literárny kritik pre časopis "Seara Nova". V rokoch 1972-1973 pracoval pre denník "Diário de Lisboa" ako politický komentátor. Od roku 1976 žije výlučne iba zo svojej literárnej činnosti. Do povedomia verejnosti sa dostal koncom sedemdesiatych rokov svojou románovou tvorbou, ktorá predznamenala jeho budúce tvorivé postupy. Skutočnú slávu mu však priniesol román Povesť o kláštore (Memorial do Convento) založený na reálnych prvkoch, popretkávaných magickými až fantastickými motívmi takmer na hranici neuveriteľnosti. Na motívy tohto románu bola skomponovaná opera, ktorú uviedli v milánskej opere La Scale pod názvom Blimunda. Podobnou atmosférou sa vyznačujú aj jeho ďalšie romány. Za jeho prínos do svetovej literatúry mu roku 1998 udelili Nobelovu cenu za literatúru. Zaujímavosti:
Bibliografia
Poézia
Próza
Eseje
Divadlo
Denníky
Na tróne, v žiari hviezd, pri nohách nové more a mŕtve veky, sedí pod závojom noci a osamelosti, jediný imperátor, ktorý naozaj drží v ruke zemeguľu, infant Dom Henrique, ako ho ospieva ešte nenarodený básnik, nuž čo, jeden má rád to, druhý tamto, ale tentoraz naozaj ide o zemeguľu, o ríšu a osoh, ktorý mu z neho plynie, hoci infant Dom Henrique je iba figúrkou v porovnaní s týmto Domom Joaom, piatym podľa mena v rodokmeni portugalských kráľov, sedí na stolici z posvätného dreva, aby pohodlnejšie a celkom pokojne sledoval účtovníka, ako spisuje na zvitok papiera majetky a poklady, z Macaa hodváb, látky, porcelán, lakové výrobky, čaj, korenie, meď, ambru sivú, zlato, z Goy surové diamanty, rubíny, perly, škoricu, ďalej korenie, bavlnené látky, liadok, z Diu koberce, vykladaný nábytok, vyšívané prikrývky, z Melinde slonovinu, z Mozambiku černochov, zlato, z Angoly ďalších černochov, aj keď nie takých dobrých, slonovinu, najlepšiu na celej západnej strane Afriky, zo Sao Tomé drevo, maniokovú múku, banány, sliepky, ovce, kozľatá, indigo, cukor, z Kapverd zopár černochov, vosk, slonovinu, kože, no pozor, nie všetka slonovina pochádza zo slona, z Azor a z Madeiry súkno, obilie, likéry, suché vína, liehoviny, kandizovanú citrónovú kôru, ovocie a z končín, ktoré sa raz stanú Brazíliou, cukor, tabak, indigo, drevo, kože, bavlnu, kakao, diamanty, smaragdy, striebro, zlato, len toto stade prichádza do kráľovstva rok čo rok v hodnote od dvanásť do pätnásť miliónov cruzados, či už ako prášok alebo mince, nerátajúc do toho, čo klesne na dno alebo si odnesú piráti, pravda, nie všetko dostane koruna, je bohatá, to áno, no až tak veľmi zase nie, keď sa však zráta všetko, čo prichádza znútra i zvonku do kráľovských truhlíc, nahrnie sa viac ako šestnásť miliónov cruzados, veď len poplatky z prevozu na riekach, kade sa ide do Minas Gerais vynášajú tridsať tisíc; koľko sa len Pán Boh namordoval, kým vyhĺbil korytá, aby mali vody kade tiecť, a tu si vám príde portugalský kráľ zarábať peniaze na mýtnom.
|
|
||||
|
webmaster © Portugalský inštitút 2001-2003
|
|||||