Manuelský sloh
Okno Kláštora Krista v Tomare v Manuelskom slohu, 16 stor.       Bohatstvo, ktoré Portugalsku priniesli zámorské objavy sa odzrkadlilo predovšetkým v architektúre vo vzniku tzv. Manuelského slohu (nazvaný Manuelino podľa kráľa Manuela I., v prvej polovici 16. storočia), spájajúceho neskorú gotiku s veľkolepou a jedinečnou dekoratívnosťou. Tá odzrkadľovala všetko nové s čím sa Portugalci stretávali počas námorných ciest, alebo prinášali domov. Časté sú motívy morskej a exotickej fauny a flóry popri náboženských motívoch. Kresťanské symboly sú často vyobrazené s exotickými prvkami, pomôckami námorníkov, lanami, mušľami, vlnkami a pod.
      Najznámejšie stavby nesúce pečať Manuelského slohu nájdeme tak v Lisabone, ako aj v iných portugalských mestách, na Madeire a Azorských ostrovoch. V Lisabone sú to najmä Kláštor Hieronymitov (Mosteiro dos Jerónimos) a známa Belémska veža (Torre de Belém) často zobrazovaná na pohľadniciach ako symbol Lisabonu. Manuelský stýl je možné obdivovať napríklad v Tomare, v častiach Kláštora Krista (obr. napravo), v Coimbre na Kláštore Svätého kríža, v Batalhe (kláštor) atď.
      K najvýznamnejší architektom tohto obdobia patria Francúz Diogo Boitaca (Mosteiro dos Jerónimos, Claustro Real kláštora v Batalhe) a Portugalci Mateus Fernandes (Capelas Imperfeitas kláštora v Batalhe) a bratia Diogo de Arruda (kráľovský palác v Lisabone, Tomar) a Fernando de Arruda (Torre de Belém, akvadukt v Elvas).






Späť na začiatok
Torre de Belém
Belémska veža bola postavená za vlády kráľa Manuela I., v rokoch 1515-1521, v čase najväčšieho rozmachu portugalského zámorského obchodu ako pevnosť na ochranu ústia rieky Tejo. Stala sa tak miestom odchodu moreplavcov na ich objavné cesty a predovšetkým symbolom éry veľkých objavov. Torre de Belém Jej krása spočíva v bohatej vonkajšej manuelskej dekorácii. Na maľbách z minulosti je zobrazená ďalej od brehu ako sa nachádza v súčasnosti.

Portugalsko na Internete
Manuelino
História da Arte em Portugal - Manuelino
Manuelino




webmaster
© Portugalský inštitút 2001-2003
Späť na úvodnú stránku